Ráno keď som sa skutočne videla…
Rozčesala som si vlasy, obliekla si čierne teplákové kraťasy a rúžove tielko. Potom som si šla po ponožky. Hudba, ktorej zvuk napĺňal celý dom zrazu stíchla. Bola to Touha od Landy…Všade bolo ticho. Vedľa mňa stála váha. Postavila som sa na ňu bez akýchkoľvek pocitov, žiadny výsledok by ma nerozhodil. Potom som sa postavila pred veľké zrkadlo a pozerala som sa na zvláštny odraz. Nespoznávala som sa. Nikdy predtým som sa takáto nevidela. Chcela som sa odfotiť, ale potom som si uvedomila, že na tento obraz namaľovaný novou technikou nikdy nezabudnem. Vlasy boli prehodené na ľavú stranu, strapaté a divoké. Páčili sa mi. Z malého pramienka na pravej strane razil zelený vrkôčik. Tvár bola taká jednoduchá a vyrovnaná. Dlho som dívala a rozmýšľala na koho sa vlastne pozerám. Potom som sa priblížila tesne k zrkadlu a zadívala sa do očí. Boli nenamaľované a vírilo sa v nich neznámo. Hľadala som v nich odpoveď. Nával pocitov a myšlienok bol až desivo silný. Ľavé oko začalo červenať a tak som uprela pozornosť naň. Pomaly začalo vlhnúť až kým nenazbieralo toľko slanej tekutiny, že som bola pripravená žmurknúť. Zhlboka som sa nadýchla a zavrela som oči. Množstvo pocitov sa spojilo a vytvorili jeden zvláštny, veľmi zložitý, ale taký príjemný a upokojujúci, akoby bol dôverne známy. Otvorila som oči cítiac teplý pramienok stekajúci po líci. Znovu som sa odtiahla a obzerala si celé telo. No obraz bol znovu úplne iný. Pozornosť som už nevenovala veľkým zubom, škaredej postave, chybám v mojej povahe, či nesmiernej lenivosti, ale ani kráse mojich očí, hustým vlasom alebo obdivuhodnej odvahe. Vnímala som sa ako celok. Dokonalé splynutie dobrého i zlého. Spojenie génov, výchovy a jedinečných vlastností, ktoré budú navždy len moje. Oprela som sa o posteľ a sledovala, ako sa kvapka najsilnejších pocitov, ktoré som kedy cítila vsakuje do rozpálenej pokožky. Neviem prečo sa to stalo ani prečo mám tento okamih stále pred očami…
Človek ktorý sa nezamýšľa je hlupák. Ale človek, ktorý len rozmýšľa, konštatuje, sníva a pritom mu pred očami uniká život je hlupákom oveľa väčším…
*ráno 24.5. 2013 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty